Príbehy zo života

Veľký malému neverí

Pri nadšenom aportovaní na rozbitom betóne si moja sučka pri energickom brzdení poranila vankúšik na prednej labke. Bol to logický dôsledok môjho nelogického rozhodnutia, hodiť aport na takom povrchu. Nuž čo, stalo sa. Bola teda príležitosť vyskúšať nové topánočky pre psov, ktoré sú určené pre takéto prípady. Úraz nebol nijak vážny, ale v rámci prevencie proti infekcii dostala moja zverenkyňa topánočku. Pri jednom takomto „obutom“ tréningu v meste išla oproti nám mamička s dvomi dievčatkami. Staršie z detí, sa kráčajúc oproti nám, so záujmom pozeralo na topánočku mojej sučky. Vo chvíli, keď sme sa míňali, povedalo dievčatko mame: „Mami, ten psík má obutú topánku“. Dievčatko si za svoj postreh vyslúžilo vcelku láskavé „ Nevymýšľaj si, psi nenosia topánky“. Dievčatko zastavilo a skúsilo ešte raz, že mami, tento ju ale má a nasledovalo: „Mami, pozri sa“. Mama sa nepozrela a prízvukovala svojej dcére, že si nemá vymýšľať a že ona nemá čas na hlúposti. Počula som ešte chvíľu ako dieťa protestuje a žiada mamu, aby sa pozrela, že ten pes má naozaj topánku. Bolo mi čudne smutno, prečo mama svojmu dieťaťu neverí a kým som rozmýšľala, či mám ja tú maminu presvedčiť o pravdivosti výroku jej dieťaťa, boli preč.

J.V.