Práve nedávno sme odovzdali nášho prvého vychovaného psíka Enjoya a ani sme sa nestihli spamätať a už máme doma nové šteniatko. Zhodou okolností Enjoyovu mladšiu sestričku Floru. Je to síce oveľa väčšie šidlo, ale je ešte maličká, takže viac–menej tiež všade spí. Samozrejme sme ju museli hneď predstaviť celej rodine, tak sme jeden víkend išli na chatu pri Žiline. Florinka celý deň behala, skákala, tešila sa z nových ľudí okolo seba a najmä z malých detí. Večer všetci pospali, iba ja s manželom Braňom a švagrom Petrom sme sedeli pod hviezdami, debatovali o blížiacej sa dovolenke a popíjali vínko. Pred polnocou som sa zdvihla, že zoberiem Florku vyvenčiť a idem spať. Florinka bola taká unavená, že ledva prepletala nohami, tak si len urobila svoje a bežala do tepla pri peci, lebo vonku sa dosť schladilo. Tak som jej ešte vymenila vodu, obložila ju hračkami, umyla sa a išla som hore do našej izby. Po chvíli som počula Petra ako vchádza do vedľajšej izby. A po ďalšej chvíľke prišiel Braňo do izby a pýta sa ma: „Kde je pes?“ Ja som najprv nechápala, akého psa myslí, veď Florka teraz ležala dole pod schodmi na svojom koberčeku a spala, ani sa nehla. Tak sme išli dole, prehľadali sme celú kuchyňu, kúpeľňu, dokonca sme zobudili aj svokrovcov, ktorí spali v dolnej izbe. Flory nikde. Nedávalo mi to zmysel, ale aj tak som prezerala aj nereálne miesta ako do skrine, medzi hrnce, za pec, do postelí, zatiaľ čo Braňo pobehoval v trenkách po dedine a po záhrade a vyvolával na ňu.
Hoci mi bolo do smiechu, lebo sa mi nechcelo veriť žeby sa Florinka v noci zbalila a cez dvoje zavreté dvere a zamknutú bránku rozhodla opustiť našu rodinu, aj tak som sa trochu o ňu bála. Tak som vybehla hore schodmi, že idem zobudiť Petra, ktorý už veľmi tvrdo spal, a opýtam sa ho, či on nevie niečo, čo nám pomôže našu Kvetinku nájsť. Aj keď bola v izbe úplna tma, keď som sa zohla nad jeho posteľ nemohla som si na bielej plachte vedľa Petra nevšimnúť rozvalenú Florku, poprikrývanú perinou a slastne odfukujúcu. Nevedela som či sa mám začať smiať, alebo zobudiť Petra a vynadať mu za polnočné pyžamové branné cvičenie. Tak som iba princeznú jemne vzala spod periny a preniesla dole na koberček, kde sa na mňa zhnusene a vyčítavo pozrela, že teda toto už nie je taký komfort na aký je zvyknutá...
Katka Kubišová s rodinou
Copyright Výcviková škola pre vodiacich psov
e-mail: webmaster@unss.sk