Príbehy zo života

Potvorské bradavice

Niekedy vznikajú naozaj veľmi bizarné situácie. Táto bola tak trochu tragikomická, lepšie povedané komitragická, pretože takéto bolo poradie nasledujúcich udalostí.
Úplne normálne ráno, normálny deň a v také celkom normálne popoludnie jeden dosť splašený telefonát.
-Ahoj, česal som psíka a niečo som mu našiel pod pazuchou prednej nohy, tak tu aj s maminou a sestrou skúmame, čo to môže byť. Počkaj, dám ti maminu, ona ti to vysvetlí.
-Dobrý deň Jarka, našli sme mu tu takú veľkú bradavicu, takú ako mávajú niekedy starí ľudia...

Keby som mala úplne krátke vlasy, určite by sa mi naježili, tak som sa zľakla. Pýtam sa:
-Ako to presne vyzerá?
Mama na to:
-Ako bradavica, rastie to, je to oválne, také šedo-hnedé...

Mozog sa mi potil a vybavoval si dosť presne všakovaké výrastky, s ktorými som sa už u labradorov stretla a nebolo ich málo.
Pýtam sa ďalej:
-Kedy ste to zbadali?
-Pred pár dňami.
-Aké je to veľké?
-Asi jeden centimeter.

To už sa mi nepotil iba mozog! Hovorím:
-Odfoťte mi to prosím a pošlite mailom, pozriem sa na to.
-Dobre pošleme.

Čakala som teda na e-mail s obrázkami na identifikáciu. Prišiel a ja som netrpezlivo otvorila obrázky. Všetky informácie z telefonického rozhovoru boli naozaj pravdivé. Útvar bol veľký asi pol centimetra, šedo-hnedý, vyzeral ako bradavica a nepochybne rástol... dosť sa mi ale uľavilo, keď som s úsmevom identifikovala na tej „bradavici“ nožičky.

Keďže bol psík čierny, zrejme si ich nevšimli a s kliešťom takých rozmerov sa tiež asi ešte nestretli, ale vďaka bohu za kliešťa namiesto bradavice.

Vysvetlila som im ako tohto neželaného návštevníka eliminovať a tak zabrániť jeho ďalšiemu ohavnému kŕmeniu.
Sú to skvelí a starostliví ľudia a sami si netrúfali... že by to radi videli a či im to ukážeme. Jasné. Na druhý deň prišli za kolegyňou a tohto hnusného parazita odtrhli od jeho jedla.

O niekoľko dní zase celkom obyčajný deň s klasickým priebehom až na ďalší telefonát.
-Ahoj, tento krát má takého kliešťa na brušku, ale nejde vybrať.
Pýtam sa:
-Akože nejde vybrať? Nedá sa vám zachytiť? Je ešte maličký?
-Nie je až taký maličký a zachytiť ide, ale nejde von.
-Skúšali ste ho vytočiť?
-Áno a asi sme ho trochu rozpučili, pretože je vidieť trošku krv.

Môj mozog to okamžite vyhodnotil ako problém, pretože ak kliešťa usmrtili, zrejme mu hlavička zostane vo vrchnej vrstve kože. Zrejme bude musieť k veterinárovi...
Zároveň situáciu vyriešili tým, že sa spýtali, či môžu opäť prísť, aby som im s tým pomohla. Samozrejme mohli.

Prišli a neverili by ste.
Pozerám na miesto, kde sa mal ten hnusný parazit nachádzať. Ako som už spomenula, situácia bola naozaj bizarná. Viete čo sa nachádzalo na mieste výskytu toho pseudokliešťa? Tento krát skutočná bradavica. Nečudujem sa, že sa to nedalo odstrániť- teda chvalabohu, že sa to nepodarilo a že im bolo podozrivé, že ten kliešť kladie priveľký odpor a prišli. Aj sme sa spoločne zasmiali aj poľutovali psíka, ktorý sa zrejme čudoval, prečo mu chce jeho milovaná rodina klieštikmi odstrániť kúsok jeho tela.
Všetko dobre dopadlo, sporný útvar sa nakoniec sám stratil a teraz už snáď bude celkom jasný rozdiel medzi bradavicou a kliešťom. Ich psík určite ocení, keď nabudúce kliešťa nenechajú kŕmiť sa jeho krvou niekoľko dní v domnienke, že je to bradavica a prípadnú bradavičku nebudú vytrhávať ako kliešťa.