Príbehy zo života

Arkus pozdravuje

Dobrý deň, som vodiaci pes Arkus a bol som cvičený aby som vodil nevidiaceho Juraja. Fakt rozmýšľam prečo niekto necvičí ľudí a deti, ktoré mi sťažujú vodenie. Napríklad deti: ja viem že som fešák, ale to neznamená, že ma majú pri vodení hladkať. Juraj im potom musí vysvetľovať, že ja pracujem. Tak sme si povedali, že mi si ich vychováme.

Boli sme v jednej škôlke a môj parťák im vysvetľoval, že ja nie som iba taký obyčajný pes. Potom som im ja ukázal čo všetko som sa musel naučiť, aby bol Juraj so mnou v bezpečí, ako na neho dávam pozor aby sa mu nič nestalo... detičky ticho počúvali a vtedy im Jurko aj vysvetlil, že ma nesmú vyrušovať keď mám postroj, pretože vtedy pracujem.

Jasné že im aj povedal, že keď ma stretnú na prechádzke a spýtajú sa rodičov a Juraja tak ma môžu pohladkať, veď ja mám deti rád. Potom sa deti Juraja pýtali na všeličo a aj sme sa zasmiali keď sa spýtali, že keď on nevidí či vidím aspoň ja, no sú to deti. Keď sa to dozvedeli v ostatných škôlkach, že som bol na návšteve, tak nás volajú aj k nim a my vždy radi prídeme.

Raz mi Juraj hádzal na tráve loptičku, zastavilo auto, vystúpili deti a ich mama ešte nemala ani auto zatvorené a hovorila Jurajovi aby ma chytil, že ide s deťmi. Na to jej dievčatko povedalo: „mami neboj sa to je vodiaci psík on nám neublíži mi ho poznáme"... až ma zohrialo pri srdiečku, že predsa nechodíme zbytočne po škôlkach a už ma deti ani nevyrušujú, keď pracujem.

Ešte musíme prevychovať vodičov, lebo nerešpektujú nevidiaceho a ani mňa keď stojíme na prechode pre chodcov a zbytočne Juraj zdvíha palicu, že chceme prejsť oni sa robia že nevidia a prefrčia okolo akoby nič. Tak sme sa rozhodli a spojili sme sa z jedným riaditeľom autoškoly a skúsime prevychovať spoločne aj dospelých. Dúfame, že pomôžeme tým aj ostatným nevidiacim a vodiacim psíkom, ale to bude tvrdší oriešok ako s deťmi ale my sa nevzdáme.

Ahojte Arkus