Dobrý deň, volám sa Arkus a a som vodiaci pes. Chcem vám napísať ako sa mám v novej rodine, v ktorej som už jeden a pol roka. Môj pán, vlastne parťák je Juraj, ktorému nahrádzam oči. Ja ho bezpečne vodím a on sa o mňa stará, hrá sa so mnou a tak. Obidvaja si ľúbime pospať aj do 10.00, ale máme aj iné spoločné záujmy.
Ja a Juraj radi cestujeme MHD a šoféri sú už aj moji kamaráti a v lete mi na konečnej aj vodu dali aby som nebol smädný. Ďalej máme veľmi radi rýchlu chôdzu a dlhé prechádzky hlavne v prírode a ja hlavne s loptičkou.
Druhý člen rodiny je mamina. Tá osoba mala najviac strachu ako rodina zvládne psíka, lebo ešte nikdy doma psa nemali a hlavne sa bála chlpov, teda ich upratovania. Myslím, že ju to prešlo, lebo Juraj ma pravidelne češe a ja sa aj na prechádzke snažím čosi vytriasť z kožucha behaním, aby ich bolo na podlahe čo najmenej. Teraz si nevie predstaviť, že by ma nemali a mám ju tiež rád.
Mamina stále niečo kuchtí, tak ju sledujem, hádžem na ňu smutné oči a tvárim sa ako ten najhladnejší pes na svete. Dúfam, že mi na to skočí a dá mi niečo pod zub, ale je to márne, lebo trénerka Jarka im dala pri odovzdávaní príkazy, že mi nemajú naletieť na moje smutné oči.
Myslím, že trénerka Jarka nikdy nebola v hladnej psej koži :(. Ale sem tam dostanem mrkvičku. Raz mi mamina povedala, že ja som najkrajší a najposlušnejší člen rodiny. No ale ešte sa mi musia naučiť rozumieť.
Raz som prišiel z dlhej prechádzky a chcel som si oddýchnuť na peliešku, ale peliešok nikde. Fakt som hľadal, ale nič. Mamina žehlila, tak som išiel za ňou s otázkou kde mám svoj peliešok?!. Neviem, či mi rozumela, pretože ma poslala na pelech hm. Tak som skúsil znovu, že ja by som aj išiel, ale neviem kde je. No ona stále nič, tak som samozrejme nikam nešiel a dožadoval sa svojej postele. No trvalo celú večnosť piatich minút kým prišla na to, prečo neodchádzam a že mi pelech dala vyvetrať.
No, ale ja som trpezlivý, veď ani ja som sa nenaučil všetko za mesiac. Prvý mesiac, ked sme išli s Jurajom von, mamina vždy hovorila: „Arkusko dávaj pozor na Jurka aj na seba, aby sa vám nič nestalo. Pozrel som na ňu a až neskôr pochopila môj pohľad, ktorým som jej hovoril: „Neboj,viem čo robím." Teraz je veľmi kľudná keď ideme spolu von lebo vie, že sa môže na mňa spoľahnúť.
Tretí člen rodiny je Jurkova sestra Veronika. S Veronikou som sa spoznal už na sústredení a preto sa už nevedela dočkať kedy k nim prídem. Odkedy som u nich, celá rodina je viac spolu a Veronika s Jurkom sa už tak neškriepia.
Aj s Veronikou rád chodím na prechádzky a vždy ma nezabudne pohladkať keď ide ráno do školy. S Veronikou rád počúvam aj hudbu. Najprv si myslela, že ju radšej stíši, aby ma nerušila keď spím, ale keď ju vypla a ja som zdvihol hlavu zistila, že ja chcem hudbu počúvať a zase ju zapla. Pri hudbe sa mi dobre spí.
Štvrtého člena rodiny volajú ocino. S ocinom sa hrám ako chlap, preťahujeme sa s lanom a práve ocino vždy najskôr uhádol, kedy musím ísť súrne von. Dnes už to vedia samozrejme aj ostatní.
Cez víkendy chodíme do záhrady. Je to super, mám tam volnosť, hráme futbal, chodíme sa kúpať na jazero alebo sa stretávame s mojou sestrou Adelkou. Chodíme sa navštevovať, raz ona s paničkou príde k nám a raz zase ja s Jurkom ideme za nimi. A to sme takí šťastní obaja, hráme sa beháme za loptičkou a aj sa kúpeme v jazere.
Som rád, že môj parťák nie je žiadny domased a chodíme na výlety po celom Slovensku. Juraj sa veľmi rád bicykluje a aby sme mohli byť čo najviac spolu, kúpil mi cyklovozík. Zapne ho za bicykel a už fičíme. V zime sme boli aj na lyžovačke, nie nebojte sa, ja sa nelyžujem, ale vyváľať sa v snehu na horách to je super. Tam nie je sneh samá soľ ako v Bratislave.
Niekedy ma musí Juraj nechať aj samého doma, ale ja neplačem, veď viem, že ostatní členovia sa o mňa postarajú a Juraj vždy za mnou príde. Aj som s ním chodil do školy a bol som tichúčko ako myška a profesori si robili srandu, že aj by som dostal titul Mgr., ale že som spal na prednáškach. Srandisti.
A na záver chcem svojej trénerke odkázať: „Jarka nebuď smutná, že som od teba odišiel, mám sa tu dobre a všetci ma tu ľúbia a obdivujú ako si ma super vycvičila. Mám tu pohodlie a veľa lásky, ale na Teba nezabudnem. Ľúbim ťa,
ahojte Arkus
Copyright Výcviková škola pre vodiacich psov
e-mail: webmaster@unss.sk