Chcete sa stať vychovávateľom?

Viesť nevidiacu osobu, je asi najnáročnejšia práca, akú ľudský tvor vyžaduje od akéhokoľvek zvieraťa
Bruce Johnson, odborník v problematike výcviku vodiacich psov

Vodiaci pes je v každej krajine právom obdivované zviera, ktoré poskytuje pomoc zrakovo postihnutému človeku v oblasti mobility. Šteniatka pre túto prácu sa rodia v špecializovaných chovoch, ktoré majú za úlohu vhodnou selekciou produkovať geneticky vhodných psov. Základom úspešného výcviku je správna socializácia a výchova týchto psíkov hneď od narodenia, ktoré zabezpečia psovi predpoklady pre zvládnutie tohto náročného výcviku.

Výchova psa je dlhodobý proces pôsobenia človeka na zviera, pričom človek určuje pravidlá. Pri tomto je ale bezpodmienečne nutné zabezpečiť šteniatku zrozumiteľnosť našich požiadaviek tým, že mu ich pretlmočíme do jazyka ktorému psík rozumie. Základom tohto jazyka je reč tela a gestá, ktoré mu pretlmočia naše postoje k jeho správaniu a prejavom. Pri verbálnej komunikácii so psom je okrem naučených slovných povelov dôležitá intonácia hlasu.

Socializácia psa je postupné začleňovanie jednotlivca do spoločnosti. Je to teda postupné spoznávanie všetkých enviromentálnych podnetov. Výchova a socializácia nie sú totožné, ale v tejto problematike spolu úzko súvisia. Do veku 7 týždňov zabezpečujú socializáciu šteniat pracovníci Výcvikovej školy pre vodiacich psov, po tomto období preberajú túto funkciu vychovávatelia.

Napriek tomu, že výchovu budúcich vodiacich psov pokladáme za zložitý  proces, môže sa jej zúčastniť každý, kto si vie pre šteniatko nájsť dostatok voľného času, je ochotný sám sa učiť ako šteniatko správne vychovávať a komunikovať s ním, ale najmä chce pomôcť hendikepovaným ľuďom, v našom prípade nevidiacim. Odmenou mu bude radosť z dobre vychovaného sebavedomého šteniatka, ktoré bude schopné prebrať na seba zodpovednosť a pomôže tak zrakovo postihnutému človeku prejsť rôznymi miestami a situáciami, na čo by si sám netrúfol a stane sa tak nielen jeho celoživotným priateľom, ale najmä pomocníkom a sprostredkovateľom kontaktu ostatným svetom.

Spýtali sme sa jednej mladej ženy, ktorej sme vodiaceho psa pridelili v roku 2009, čo by všetkým, ktorí sa na tomto procese podieľajú, povedala o svojom vodiacom psovi. Táto mladá žena sa viac ako štyri roky nepohybovala vonku sama. Ako sama povedala, bála sa. Už sa nebojí, chodí sama so svojou štvornohou kamarátkou a hovorí o nej takto:

Ďakujem Ti za Tvoju nezištnú  lásku, úprimné priateľstvo a nekonečnú oddanosť.
Vrátila si mi slobodu, samostatnosť a pocit užitočnosti.
Si moja spoločníčka v tme, ktorá ma obklopuje a vlastnými očami mi ukazuješ svet.
Ďakujem Ti Adelka, moja priateľka, môj vodiaci psík.