Úlohy vychovávateľa

Základnou a prvoradou úlohou je vybudovať pozitívny vzťah medzi človekom a psom, naučiť šteniatko absolútnej dôvere a rešpektu k človeku tak, aby človek zostal v každej situácii pre svojho psíka prioritou. Kvalitne pripravený pes je vtedy, keď dôkladne pozná ľudský svet (interiér aj exteriér), je oboznámený nielen s rôznymi prostrediami, ale aj so všetkými situáciami, ktoré sa v bežnom živote vyskytujú, vie, kde sa má ako správať a dokáže rešpektovať všetky naše požiadavky.

Pes a človek sú druhovo veľmi odlišní a majú samozrejme aj odlišný spôsob komunikácie a odlišnú škálu výrazových prostriedkov. Aby bol vychovávateľ vo svojom snažení úspešný, musí výchovu psíka realizovať s ohľadom na etológiu psa, musí sa tiež naučiť a aj sám používať, komunikačné prostriedky, ktoré sú pre psíka zrozumiteľné, s čím mu samozrejme pomôžu pracovníčky Výcvikovej školy pre vodiacich psov.

Pozitívny prístup k psíkovi

Výchova šteniatka začína v momente, keď si ho človek prinesie domov. Je založená na pozitívnom prístupe k psovi, teda za akýkoľvek náznak ochoty a spolupráce, ako aj snahy kontaktovať človeka fyzicky (dotykom ňufáka), musí byť šteniatko nadšene chválené. Na rozdiel od klasickej kynológie, pri výchove nepoužívame odmeny, pes sa musí naučiť pracovať pre človeka kvôli tomu, že ho má rád a že je preňho najlepším kamarátom a vodcom, na ktorého sa môže vždy spoľahnúť. Splnenie tohto kritéria u mladého psa je podporované špecializovaným chovom, kde sú vyberaní rodičia s vhodnými vlastnosťami.

Hranie sa so psom

Základom úspešnej výchovy je, aby šteniatko vyrastalo v príjemnej atmosfére rodinnej pohody, malo pocit, že je dôležitým členom rodiny, NIE však stredobodom pozornosti. Mimoriadne dôležitá pre pozitívny vzťah človeka a šteniatka je HRA. Hrou sa šteniatko učí a upevňuje sociálny kontakt v rodine. Hra navodzuje pocit bezpečia a uvoľňuje napätie. Pod pojmom hra však netreba rozumieť to, že dáme šteniatku k dispozícii množstvo hračiek a necháme ho, aby sa hralo. Hrou je myslená aktívna hra človeka so šteniatkom, pričom sa šteniatko učí poznávať rôzne veci, situácie a reakcie. Zároveň sa učí komunikácii s človekom.

Hygienické návyky

Počas prvého týždňa by malo byť šteniatko v neustálom kontakte so svojím novým pánom, aby si s ním vytvorilo čo najpevnejšie puto. Malé šteňa pokiaľ nespí, nevydrží necikať ani hodinu, preto prvé, čomu sa učí, sú hygienické návyky. Šteniatka v našom programe nikdy neučíme urobiť potrebu vo vnútri a taktiež ho za prípadnú nehodu nekarháme, ani mu do nej nestrkáme ňufák. Hygiene ho učíme pozitívnym prístupom, teda chodíme s ním čo najčastejšie von a každú potrebu vonku veľmi chválime a tešíme sa z nej. Psík je prirodzene čistotný, takže veľmi rýchlo pochopí, kde sa má vyprázdňovať. Celý náš kolektív uznáva rovnakú filozofiu a to, že trávniky zostávajú po našich psíkoch vždy čisté! Nie je možné stať sa vychovávateľom, pokiaľ neviete časovo zabezpečiť veľmi časté venčenie šteniatka. Šteniatko nesmie počas prvých týždňov zostávať doma samé bez kontroly.

K hygiene patrí aj utieranie labiek a bruška. Je dôležité, aby si šteniatko zafixovalo, že skôr ako vojde do bytu, musí počkať na očistenie srsti.
V prvých štyroch mesiacoch veku šteňaťa, nie je vhodné nechávať psíka dlho samého v byte. Súčasne ale musí psík v dospelosti zvládnuť zostať doma, alebo aj v cudzom prostredí (napr. hotel) sám. Ideálne teda je, keď začneme s niekoľkými minútami (vysypanie smetí) a postupne interval osamote predlžujeme. Vo veku jedného roka by mal psík zvládnuť 7-8 hodín osamote. Ak má na to vychovávateľ v zamestnaní podmienky, je možné, po dohode s nami, brať si šteniatko so sebou do práce.

Socializácia

Veľmi dôležité je šteniatko socializovať najmä vo veku 8-16 týždňov, čo znamená ukázať mu čo najviac vecí a životných situácií z ľudského sveta. Nakoľko šteniatko ešte fyzicky nezvládne dlho chodiť, je vhodné striedavo ho nosiť aj na rukách, či v taške. Práve v tomto období sa vytvára ich osobnosť a skúsenosti, ktoré nadobudnú (či už pozitívne alebo negatívne) si ponesú celý život. Z toho vyplýva, že aj šteňatá mimoriadne nadané bez týchto socializačných skúseností zaostávajú a naopak, priemerné zvieratá s veľmi kvalitnou socializáciou, môžu byť schopné vynikajúcich výkonov.

Je to síce náročné, no veľmi pekné a zaujímavé obdobie v živote šteniatka, kedy sa vychovávateľ šteniatku veľmi intenzívne venuje, oboznamuje ho so všetkým dôležitým okolo neho a zároveň formuje jeho osobnosť. Toto obdobie sa nedá ani posunúť, ani vrátiť späť a preto si treba uvedomiť, že čo sa v tomto období zmešká, je nenahraditeľná strata a nebude sa dať nikdy dobehnúť.

Príklady, čo všetko treba počas socializácie šteniatku ukázať:

• veci a zvuky v domácnosti: elektrospotrebiče v prevádzke, kladivo, sporák, hrkotanie hrncov, zvonček na vstupných dverách, šaty zavesené v šatníku, zvonenie telefónu, hlasnú hudbu, buchnutie dverí, zvuk spadnutých predmetov, umývanie sa vo vani, spláchnutie WC, tmavé kúty v dome, schody, výťah, návštevu iných bytov, kancelárií a pod.
• dopravné prostriedky: cestovanie všetkými dopravnými prostriedkami (električka, trolejbus, autobus, vlak, auto) autobusovú a vlakovú stanicu, húkajúcu loď...
• veci na ulici: rušnú premávku (veľké autá, motorky, húkajúce sanitky), rušné križovatky, priechody pre chodcov, davy ľudí, kočíky, korčuliarov, cyklistov, pobehujúce deti, vtáky - hlavne holuby, zvláštnych ľudí (s barlami, na invalidnom vozíku, v pršiplášti, s dáždnikom, v krikľavých uniformách a pod.), sochy, podchody nadjazdy, rôzne typy schodov, stavebné stroje pri práci, rampy, bezpečnostné prechody pri stavbách, lešenia, mosty, terasy, námestia, rôzne obchody, reštaurácie, letné posedenia vonku, štadión, živú hudbu, veľké nákupné centrá, rôzne typy podlahových povrchov, eskalátory, presklenné schody, rôzne zvieratá, kolotoče…

Stanovenie hraníc a pravidiel

Určenie pravidiel od útleho veku je pre šteňa veľmi dôležité, inak sa vo svojom okolí nevie zorientovať. To sa dá dosiahnuť systematickou a dôslednou prácou so šteniatkom. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že žiadne výnimky pravidlo nepotvrdzujú, iba ho kazia. To, čo je zakázané, musí byť jednoznačne zakázané vždy, nie iba keď sa nám to hodí.
Zakázané je vždy napríklad: zbieranie odpadkov, vyskakovanie na ľudí, ležanie v posteli či na gauči, kŕmenie z ruky, žobranie jedla... skrátka, ak pán šteniatka povie na niečo nie, znamená to pre šteňa vždy nie.

Dôležité je psíka ihneď pochváliť, ak na náš povel (fuj) prestane s nežiadúcou činnosťou, čím sa naučí, že keď poslúchne, tak sa naňho nehneváme, hoci pred tým urobil niečo zle. Podporíme tak v ňom pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vykonávaniu našich povelov.

Zhruba medzi 7-14 mesiacom veku prichádza puberta, kedy psík skúša presadzovať vlastné záujmy a porušovať stanovené hranice a pravidlá, preto aj v tomto období je obzvlášť dôležité, aby človek trval na ich presnom dodržiavaní. Pokiaľ ale vychovávateľ dôsledne pracoval so šteňaťom od malička, nemusí sa ani tohto obdobia obávať.

Učenie základných povelov

S pribúdajúcim vekom šteniatka rastie jeho schopnosť sústrediť sa na človeka a tak ho postupne učíme základné povely, ktoré by mal ovládať každý pes, pričom postupujeme s ohľadom na vyspelosť konkrétneho jedinca. Pri všetkých poveloch je dôležitá dôslednosť, teda keď už človek povel zadá, šteniatko ho musí splniť. Pokiaľ človek vopred vie, že ho nie je schopný dotiahnuť do konca, radšej povel nezadáva, inak sa psík naučí, že povely sa nemusia vždy plniť. Konkrétny zoznam povelov, ktoré by mal psík ovládať má vychovávateľ k dispozícii v manuáli, ktorý dostane spolu so šteniatkom a samozrejme s ich realizáciou sú mu vždy nápomocné pracovníčky Výcvikovej školy pre vodiacich psov.

Privolanie psa

Základom absolútnej ovládateľnosti psa človekom je odvolanie psa na povel z akejkoľvek preňho zaujímavej situácie (najmä od iného psa). Je to prvá vec (spolu so zákazkovým povelom Fuj), ktorú psíka učíme. Aj keď sa to možno nezdá, najlepšie sa tento povel naučí šteniatko práve v tomto najútlejšom veku, kedy ešte nemá tendenciu od nás utekať, resp. je tak malé, že sa dá chytiť. Pokiaľ privolanie nezvládne vychovávateľ, nezvládne to kvôli svojmu hendikepu ani nevidiaci a pes bude s veľkou pravdepodobnosťou z programu vyradený.

Pri privolaní je veľmi dôležité, aby psík nielen prišiel k človeku, ale ho aj fyzicky kontaktoval (dotkol sa ho ňufákom ruky, alebo nohy), čo je opäť rozdielne od klasickej kynológie, ale nevyhnutné pre človeka, ktorý psíka nevidí.

Chodenie na vodítku

Od malička zvykáme šteniatko na obojok a vodidlo a snažíme sa na voľnom vodítku upraviť pohyb psíka hlasom a pochvalami tak, aby psík išiel nie v klasickej pozícii „pri nohe“, ale mierne pred nami. Psík nesmie na vodidle vyvíjať ťah.

Pracovné prechádzky

Pred pracovnou prechádzkou dostane psík šteňací postroj, jednak aby si jeho telo naň zvyklo, ale najmä, aby sa naučil, že v postroji sa pracuje a teda sa treba plne sústrediť na človeka, jeho povely, že sa nesmú kontaktovať iné psy a ľudia, že pri práci sa neodbočuje z chodníka či neňuchá zem. Cieľom týchto vychádzok je naučiť psa vyrovnaným tempom viesť človeka podľa jeho pokynov cez akýkoľvek priestor a situáciu bez toho, aby to psíkovi spôsobovalo stres. Dĺžku pracovnej prechádzky prispôsobujeme veku šteniatka, zakončíme ju vždy pozitívne, teda keď šteniatko pekne ide, zastavíme ho vychválime a za odmenu je vhodné ho nechať vybehať na voľno, alebo sa s ním pohrať.